Mototrip Maroko 2013

Do Maroka sme sa vybrali v starom zložení, tak ako sme cestovali do Gruzínska v roku 2012. Slavo Rehánek, Fero Bize, Ľubo Ondris a Anton Víglaský. Fero medzi časom presedlal na Yamahu 1200 Supertenere, takže to bola cesta veľkých endúr. Už počas roku 2012 sme spravili veľmi zaujímavé cesty do Rumunska a neskôr do Albánska a Korfu, kde sme motorky otestovali maximálnym spôsobom a prešli sme cestami, alebo skôr necestami určeými pre ľahké krosky. Je neuveriteľné čo všetko zvládne 280-300 kilová motorka ( cca vaha aj s nákladom).

Pumpa Šahy

Cesta viedla cez Maďarsko, na Chorvátske pobrežie. Spali sme v peknom malom hoteli v koloniálnom štýle a po 720 km to bol balzam na uzimené kosti. V Chorvátsku pršalo a teploty sa pohybovali od -1 do +12 C.

Hotel v Chorvátsku

Nsledujúci deň počasie nesklamalo a väčšinu 630 km cesty do Janova pršalo. V Janove sme si našli ubytovanie v malom hoteli Modena neďaleko prístavu, ktorý prevádzkovali Indovia. Zriadenec z Bangladéša nám motorky zamkol vo dvore z druhej strany ulice. Náš hotel bol v skutočnosti starý obytný dom a vynaliezavý majiteľ prebudoval niekoľko bytov na hotelové izby. Keď sme sa vybalili, vybrali sme sa na malú prechádzku okolím. Ako zlatý klinec dňa nám padali ľadové krúpy. Asi to nebolo nič proti tomu, čo sa dialo deň po našom odchode. Na Slovensku a v Maďarsku boli snehové kalamity. Šťastie stálo pri nás a tomuto nečasu sme ušli.

 

Čakanie na trajekt do Tangeru

Tretí deň na nás čakal trajekt do Tangeru, ktorý vyplával s 2 hodinovým meškaním. Motorky zostali na palube D s množstvom preťažených Marockých dodávok, ktoré mali nabalené snáď všetky haraburdy z talianskych bazárov od hračiek, bicyklov, nábytku až po náhradné diely do áut.

Z ľava: Fero, Anton, Ľubo

Ubytovali sme sa v 4 posteľovej kajute. Prvú noc loď prešla búrkou, ktorú ja suchozemec neviem racionálne vyhodnotiť. Fero, ako amatérsky jachtár povedal že to boli "len" 4m vlny. Ráno už bolo pekne a Barcelona nás privítala nádherným slnečným počasím a +15 C. V Barcelone sa vylodila hlučná skupina asi 50 tich talianskych policajtov na motorkách, ktorí to mali namierené do Pireneí.

Talianska výprava ešte v prístave v Janove

Po 14 tej sa trajekt odrazil od španielskych brehov a už nás čakalo vytúžené Maroko. V noci bolo more pokojné. Akurát sme mali asi 5 hodinové meškanie.

Marocké dodávky v podpalubí lode

Do Tangeru sme priplávali po obede, na lodi sme vybavili niektoré vstupné formality s marockou políciou. Do pasov sme dostali jedinečné id čísla, ktoré sme museli na pevnine ako prvonávštevníci ešte overiť u hraničnej polície. Na hraniciach panoval organizovaný chaos. Pobiehalo tam množtvo policajtov v uniformách a rôznych tajných v civile, ktorí pozorne sledovali prichádzajúcich cudzincov.

V prístave nás vítal arabský text

Asi po 2 hodinách sa nám podarilo vstúpiť do Maroka, vymenili sme miestnu menu v kurze 1€:10,86 dirhamu a o 19 tej sme dorazili do 40 km vzdialeného kempu. Krajina je na severe veľmi civilizovaná, mestá pripomínajú turistické destinácie kanárskych ostrovov. Kemp vyšiel každého na 65 dinárov. Teplota sa pohybovala od 10 do 15 C, tak sme sa začali tešiť na juh kde sme čakali ešte priaznivejšie počasie.

Plný očakávaní pred vplávaním do Marockého prístavu. Z ľava: Fero, Ja, Slavo

Prvé ráno v Maroku nás okrem ranného zvolávania na modlidby z okolitých minaretov, prebudil dážď a neskôr aj silný vietor. Bez raňajok sme sa presunuli do mesta Fes. Okolitá krajina bola zelená, asfaltové cesty v slušnom stave na to, že sme sa presúvali "okreskami". Deti nám popri ceste kývali a my sme si užívali nenáročný presun. Pozdĺž pohoria Ríf pršalo a takéto počasie s prestávkami pokračovalo vo Fése do neskorej noci.

Do mesta sme sa vybrali po svojich.

Do kempu sme prišli v skorých popludňajších hodinách a tak sme sa vybrali do starého mesta - mediny. Prevádzkar kempu nám ponúkol za 5€ na osobu sprievodcu s odvozom, no cena sa nám zdala vysoká a jednať sa nechcel, vybrali sme sa do mediny sami. Skúsili sme miestne jedlá, starým mestom nás previedol náš samozvaný sprievodca Hassan za 5 € + asi ďalšie 3-5 € čo si vypýtal ako tringelt a samozrejme sme mu kúpili pivo za 4€ v najlepšej reštaurácii v starom meste. Náš "drahý" sprievodca nás povodil u výrobcu tradičných tkaných odevov, remeselníkov ktorý zdobia nábytok, miestnym fast foodom, kde nám predražili miestne hamburgery asi o 300 % ( stálo to cca 3,5 € na osobu. Pre porovnanie menu v mc donalde v Maroku stoji cca 3€ ) a na koniec nás vyviedol na parkovisko kde sme trochu z ťažkosťami zohnali predražený taxík. Nohy ma boleli ako koňa, pretože Hassan behal ako motorová myš. Medina bola veľmi špinavá, na zemi bolo množstvo odpadkov a výkalov. Úzke uličky boli dosť šmykľavé a steny domov podopierané drevom aby nespadli. Večer sme si unavený líhsli spať do stanov za klepania občasného dažďa.

Tradičné informačné tabule. Na tieto pozerali asi aj "Faraoni"

Ráno sme zamierili do cédrových lesov, ktoré sa rozprestierajú južne od mesta Azrou. Ľubov talent na hľadanie ciest mimo hlavných ťahov nesklamal a prešli sme nádhernými horskými cestami v 2000 m nad morom. Teplota sa pohybovala od 7,5 do 12 C. Lesné cesty boli miestami dosť blatisté a tak sme nemali núdzu o drobné pády prevažne v Slávovom podaní.

Cédrové lesy nám pripomínali domov :)

Pri dvíhaní motoriek sme sa dobre zapotili a tak sme boli vďačný keď začali asfaltové cesty, ktoré viedli do púšte. Rozložili sme si stany vo "francúzskom" kempe neďaleko mesta Merzoga. Všade oklo nás sa rozprestierala púšt. Jazda v piesku je veľmi náročná a rýchlo sme pochopili, že učiť sa to na našich ťažkých motorkách nemá zmysel.

Bufet na púšti.

V ten deň sme po okolí najazdili asi 60 km. Púšť si vybrala svoju daň v podobe zahrabaných motoriek a množstva pádov, ktorých štatistiku sa podarilo udržiavať aj vďaka mne. Nastali menšie technické problémy. Zohol som zega pro kufor od Touratechu, ktorý je podľa mojej novej skúsenosti nevhodný na takýto typ cestovania, pretože je veľmi mäkký, ďalej som zlomil pri páde smerovku. Ľubo pre istotu zlámal všetky ( traxy ) držiaky na kufre aj vďaka ich extrémnemu preťaženiu. Zlomil zadnú stupačku a načal držiak na top case. Inak sa nikomu nič nestalo, celkom sme si užívali nehostinné prostredie a malé pivo za 2,5 €.

Miestny "všemajster" zachránil Ľubovu motorku.

Z púšte sme si to namierili späť na mesto Erford a od tiaľ do vnútrozemia do hôr, kde sme prechádzali horský priesmyk vo výške 2665 m. Púšť sa zmenila na skalnaté pohoria červenkastej farby. Z pôvodnej trasy, ktorá mala byť skratkou po šotolinovej ceste medzi pohoriami nás otočili dvaja angličania, ktorých sme tam stretli. V horskom priemyku bolo blata a snehu vyše kolies a chudáci chlapi obtrhali blatníky. Pár kilometrov späť sme našli podobnú ale dlhšiu cestu k nášmu cieľu. Bola to kamenistá cesta cez kopce, spravená z vyschnutého riečneho koryta s množstvom veľkých dier. Podarilo sa nám ju prejsť bez vädších ťažkostí. V horách sme stretli domorodé obyvateľstvo, ktoré žije v dierach v skalných masívoch. Keď sme na chvíľu zastali, už sme mali okolo seba miestnych, ktorí žobrali peniaze. Večer po západe slnka sme dorazili do kempu v nadmorskej výške 1500 m. Privítal nás anglický pár, Edward a Angela s pohárom piva a priateľskou konverzáciou. Boli šťastní, že stretli aj niekoho iného ako všadeprítomných francúzov. V noci sme spali v stanoch, bolo 0 C . Nasledujúci deň sme sa vybrali na západ do Marakéšu.

Pózovanie v púšti.

Dorazili sme v dobrom čase. Kemp bol plný karavánov, prevažne Francúzkych. Naša dobrá skúsenosť s angličanmi sa nám opäť potvrdila. Starší angličan od vedľa, nám doniesol syr a mohli sme sa pripojiť na jeho elektriku v karaváne. Majiteľ kempu mi pripomínal jedného "zabudnutého" anglického herca, ktorého často vídať v starých filmoch a aj zloženie hostí navodilo atmosféru "pre pamätníkov". Večer sme sa okúpali v studenom prechlórovanom bazéne. V tomto období je v Maroku chladno, cez deň 15 až 22 C a v noci aj nula.

Anglický karavanista, ktorý sa s nami rýchlo skamarátil.

Nasledujúci deň sme z motoriek zložili batožinu a na ľahko vyrazili do najstaršieho lyžiarskeho strediska v Maroku. Údajne bolo vybudované v 40 tych rokoch min storočia. Nie sú to žiadne Donovaly, no o to je to pre našinca exotickejšie a sympatickejšie. Po ceste hore nás do slova prenasledovali predavači suvenýrov na svojich mopedoch, a v prípade, že sme vzbudili čo i len pol percentný záujem o ich čačky, boli schopní nám ísť v pätách aj do terénu, len aby predali. Zastavili sme sa vo výške asi 2700 m kôli nepriechodnej ceste. Cestou späť sme stretli miestnych lyžiarov, ktorí sa vybrali na vrchol lyžovať. Miesto vleku používali somáre, ktoré ich za snehom vyniesli. Do kempu sme sa vrátili podvečer.

Do hôr sme sa dostali pomerne rýchlo. V pozadí Atlas.

Ráno bola sobota a pred nami nie príliš náročná asi 400 km cesta na západné pobrežie do Agadiru. Prechod cez priesmyk v pohorí Atlas bol trochu drsnejší, teplota klesla na 3 C a k tomu hustá hmla a dážď. Toto všetko začalo asi v 2100 metroch nv a trvalo cestou dolu až k 1000 m. Pohorie bolo od nášho cieľa vzdialené 160 km a cestou stúpla teplota o 15 C. Agadir nás privítal už bez dažďa. Ubytovali sme sa v hoteli . Agadir je moderné mesto, bez prvkov starej arabskej kultúry, ktoré žije z turistického ruchu. Ľudia sa prechádzajú po promenáde a posedávajú v kaviarňach. Ženy nemajú svoj tradičný odev a muži sú vyobliekaný ako taliani. Trochu komické ale realita. Luxusné autá a člny v maríne. Pláž je piesková a dlhá. Večer bola promenáda plná ľudí, s ťažkosťou sme našli voľnú reštauráciu. Dali sme si jedlo, ktoré nám určite pripravili z polotovarov a razom bolo preč nadšenie z exotickej kuchyne. Trochu nás ešte zabávali potulní artisti, ktorí si nezabudli prísť niekoľko krát za sebou po peniaze. Je zaujímavé ako niekedy ľudia rýchlo stratia pamäť, keď ste ochotní otvoriť svoju peňaženku. Po kultúrnom a kulinárskom neúspechu sme sa v hoteli dobre vyspali. Ráno sme ešte stretli drzého čašníka, ktorý mi pripomínal tých z turistických destinácii z Tunisu a už nás čakala cesta do Casablanky.

Promenáda na pláži.

Dostali sme sa len do 325 km vzdialeného mesta Safi. Cesta nám trvala dlhšie ako sme čakali, pretože sme si užívali nespevnené cesty pozdĺž pobrežia. V ten deň by sme už aj tak ďaľších 260 km do Casablanky nezvládli a tak nám stačil prvý, skoro prázdny kemp v Safi. Bol postavený vo vilovej štvrti. Moderné domy niesli prvky arabskej archytektúry.

Jediná atrakcia kempu. Strážny páv.

V kempe bolo chladno, po daždi. Cestou do Safi sme zažili jednu z najkrajších ciest po pobreží. Nádherné skalnaté pobrežia, rozbúrené more s vlnymi ušitými pre surferov, ktorí sú v tej oblasti veľmi početní. Pekne vybudované turistické mestečká čakali na letnú sezónu. V jednom z nich sme náhodou zišli k moru priamo na pláž do nezvyčajne pokojnej zátoky, v ktorej bolo vybudované letné sídlo marockého kráľa Mohameda piateho. Celú zátoku sme si vychutnali exkurziou na turistickom člne, ktorý sme si prenajali za polovicu požadovanej ceny od miestneho prievozníka. Bol skutočne pekný deň a večer sme mali načo spomínať.

Tradičné pekné marocké pláže.

Ďalší deň sme cez Casablanku len "preleteli". Pretože sme sa blížili na sever, cestu sme si spríjemňovali okreskami a 300 km nám v ten deň stačilo. Presun do kempu, ktorý ležal neďaleko rozbúreného pobrežia asi 40 km za Casablankou, sme si predĺžili márnym hľadaním obchodu s pivom, po ktorom túžili Fero z Ľubom ako smädné púštne ťavy. V meste bola hustá premávka a tak do seba títo "Vel-bloudi" ešte aj nabúrali. Skončilo to Ferovou zohnutou ŠPZ - kou. Konečne sme šťastne našli kemp, ktorého správca nechcel priniesť pivo z mesta, pretože sa bál, že ho miestna polícia za to zatkne.

 

Prístav v Tangeri.

Posledný deň v Maroku bol pre nás číro tranzitný a zvyšných 350 km sme sa presúvali len po diaľniciach. Ani sme dobre nevedeli kedy trajekt vypláva a či nás vezme, a tak sme to skúsili na blink. Nedostatok času a informácií sa nám vypomstil v podobe miestnych "sprostredkovateľov" na hraniciach. Ponúkli nám vybavenie lístkov a formalít. Na oplátku si vypýtali posledné naše dirhamy, a pravdepodobne niečo zarobili na našich lodných lístkoch. Pretože do odchodu lode bol čas niečo vyše 2 hodín, vybrali sme sa do neďalekej dediny po zásoby. Počas nákupu som zostal pri motorkách kde ma oslovil asi 50 ročný domorodec. Po krátkom okúňaní mi ponúkol nejaké drogy v alobalových kapsulách a keď som odmietol, znervóznel a zostal stáť na svojom mieste. Po tom čo moji spolupútnici nakúpili chlieb z plesnivej múky, vodu a potraviny za posledné peniaze, mohli sme sa nalodiť. Trajekt bol o dosť menší, ako ten ktorým sme prišli, a na vyše sme kajutu dostali bez okien. Plavba už nebola taká zaujímavá. Prvý deň bolo slnečno, posedávali a opaľovali sme sa na hornej palube. V blízkosti európy sa počasie zhoršilo. Blížiacou sa európou sa zvyšoval počet podnapitých moslimských pasažierov.

Fero - "Mamagáj" počas nekonečnej siesty na lodi.

Livorno leží asi 180 km južne od Janova z ktorého sme vyplávali do Maroka. O desiatej večer sme boli v prístave, na loď prišli taliansky policajti a colníci. Arabský pasažieri znervózneli, pretože z lode prednostne pustili len nás európanov a kto vie ako dlho ich na lodi držali. Asi dlho a pravdepodobne to bolo kôli drogám, ktoré nám domorodci na cestách niekoľko krát ponúkali. Rýchlo sme našli hotel a už nás čakali 2 dni domov.

Toto nám doma mohli len závidieť.

Cesta do Benátok bola ešte dobrá, no ja som sa potom oddelil od partie, ktorá si to namierila cez chorvátsko a maďarsko. Ja som pokračoval na sever cez rakúsko. Neskôr sa ukázalo, že som si vybral ťažšiu trasu. po ceste mi snežilo a teplota nevystúpila nad 3,5 C. Domov sme prišli asi v rovnakých časoch. Bolo pred veľkou nocou a u nás bol ešte sneh.

Európska realita. Rakúsko, oblasť Grazu.

Na záver by som to zhrnul pár vetami. Na marockej ceste sme prešli asi 5600 km, mimo plavby loďou. Celé nám to trvalo 18 dní, 4 dni európou tam a späť, 4 dni na lodi tam a späť a 10 dní v Maroku. Je to cenovo dostupná krajina, až na ceny alkoholu, ktoré som opisoval v článku. Na severe stojí liter benzínu asi 1 euro, na juhu to môže byť menej. Stravovanie na ulici nie je žiadny problém, štyria sa dobre najedia v reštaurácii do 20 eur, do konca sme nemali ťažkosti po tom čo sme pili ich vodu. Čo mi vadilo, bol fakt, že v nás videli zdroj príjmu tým svojím drzím spôsobom a človek, ktorý nevie predstierať trochu arogancie, ľahko podľahne zbytočným výdavkom za nepotrebné veci. V Maroku neodporúčam kupovať žiadne fosílie, pretože ide o falzifikáty s 1000% prirážkou. Ak chce návštevník zažiť čaro handlovania, vrelo odporúčam zobrať staré tenisky, ktoré už nechcete nosiť a tam dostane za ne akýkoľvek suvenír, ktorý by Vám za iných okolností ponúkali aj za 100 eur. V oblastiach, ktoré už nie sú turisticky atraktívne sa treba pripraviť, že stretnete žobrajúcich ľudí. V Maroku je dosť príležitostí na prenocovanie. Nachádza sa tam veľké množstvo kempov. V niektorých z nich môže byť núdza o teplú vodu, ktorá je za príplatok. Akékoľvek priateľské jednanie domácich má jediný cieľ, zarobiť na turistickom ruchu a preto je vhodné sa najprv na cene dohodnúť. V Marakéši sa nám stala príhoda s miestnymi, keď sme zaparkovali motorky blízko jednej kaviarne, neskôr prišiel mladý marokánec a pýtal od nás peniaze za stráženie aj na priek tomu, že sme prakticky sedeli v ich blízkosti. Bola to vädšia skupina chlapcov, no vzhľadom k tomu, že boli útleho vzrastu, príliš neprotestovali, keď sme im na koniec nič nedali. V takejto situácii treba byť suverénny a neoblomný. Nebol schopný nám dať potvrdenie za peniaze ktoré pýtali, a tak mali smolu :) . Aj na priek týmto skúsenostiam hodnotím Maroko ako bezpečnú krajinu s množstvom prírodných krás. Trochu ma mrzí, že sme nešli na úplný juh maroka, viac do púšte, alebo, že sme sa nedostali až do Mauretánie. Možno to bude v budúcnosti dobrý tip na mototrip.

BMW Moto - Anton Víglaský

Galéria:

Foto Foto Foto Foto Foto Foto Foto Foto Foto Foto Foto Foto Foto Foto Foto Foto Foto Foto Foto Foto Foto Foto Foto Foto Foto Foto Foto

Spať do Diskusia k článkom

Mototrip Maroko 2013

Poslať odpoveď
829 videní

- z 0

Odpovedať

Nemôžete upravovať príspevky ani odpovedať:                      Skontrolujte či ste prihlásení                                                  

Z nášho fóra

Piestne kruzky

od: Merlin00 16.11.2018 o 21:11

Problém s ABS

od: francuz 11.11.2018 o 08:11

Kolko mate najazdene?

od: ivan 23.10.2018 o 19:10

BMW F 850 GS Gran Canaria test

od: Merlin00 04.10.2018 o 00:10

BMW R 1250 GS HP

od: raptor 18.09.2018 o 07:09

Reklama

Prihlásenie

Kategórie